Čas čítania: 8 min.
Slnečnice sa rozrastajú smerom na západ. Tri bytové domy Slnečnice POP, otvárajú nový sektor, kde postupne vznikne ďalšie centrum Slnečníc. Domy zároveň tvoria akýsi vonkajší prvý obraz Bratislavy pri vstupe do mesta. Ak chcete vedieť, ako sa s týmto projektom vysporiadali autori a ako túto lokalitu v kontexte budúcnosti ale aj minulosti vníma urbanista a architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti, čítajte ďalej.
To, ako vyzerajú Slnečnice dnes, je do veľkej miery zásluhou ateliéru Compass Architekti. Ako po tých rokoch vnímate Slnečnice?
Pre Compass sú Slnečnice najdôležitejší projekt. Slnečnicami sme totiž začínali. Bolo to v období, keď sme s Maťom Grébertom mali asi 24 rokov a kreslili sme naše prvé veci. Teraz máme po štyridsiatke, a keď sa obzriem späť, môžem povedať, že Slnečnice mapujú celú našu kariéru. Zažil som pri nich všetky škály pocitov. Boli aj obdobia, keď sa mi ako začínajúcemu architektovi nedarilo. A potom som si raz na terase, v dnes už zabývaných viladomoch na nedeľnom obede u kamarátov, ktorí sa do Slnečníc presťahovali, povedal: „Je to fakt super!”
Rovnováha medzi mestským a prírodným životom bola pre Slnečnice plánovaná úplne od začiatku a to sa podľa mňa aj podarilo.
Slnečnice sa budujú už necelých 15 rokov a ateliér Compass Architekti je pri tom od samého začiatku. Ako hodnotíte rozrastanie štvrte?
Nedávno som niekde natrafil na prvé koncepčné štúdie Slnečníc. Od samého začiatku sa pracuje s myšlienkou, že Slnečnice vyrastú v úžasnom prírodnom prostredí, ktoré nebolo dotknuté rýchlou výstavbou zvyšku Petržalky.
Veľa ľudí možno nevie, že v minulosti územie dnešných Slnečníc nebolo možné zastavať, pretože tu bola železná opona a významná hranica. Petržalka sa postupne zaplnila bytovkami, ktoré však končili niekde na hrane poľa alebo lužného lesa. Medzi Petržalkou a Rusovcami nikdy nevznikol klasický urbánnych hluk, ktorý môžeme vidieť napríklad na Vajnorskej, ktorá je plná pneuservisov a skladov. V Petržalke končia paneláky a začína prírodná krajina a les. My sme mali pocit, že do tohto priestoru sa dá vložiť nová štvrť tak, že bude úplne napojená na zeleň. Myslím si, že to obyvatelia Slnečníc reálne cítia. Či už je to Bažantnica, lužný les, alebo hrádza.
A druhým fenoménom okrem prírody bude električka. Tá sa stane novým centrom a zdrojom mestskej vybavenosti. Asi všetci sme čakali, že električka bude o niečo skôr. No zatiaľ funkciu vybavenosti priamo na vstupe do mesta plní veľmi pekne Zóna mesto. Rovnováha medzi mestským a prírodným životom bola pre Slnečnice plánovaná úplne od začiatku, a to sa podľa mňa aj podarilo.
V inom rozhovore pre Slnečnice ste hovorili, že je skvelé, keď mesto ľudí nenudí. Ako to majú Slnečnice? Tie sú momentálne približne v tretine svojho rozvoja.
Mám tu kamarátov aj rodinu. Vždy, keď sem zavítam s rodinou, mám pocit, že sa nik nenudí. Myslím, že to nenudenie vzniká z pestrosti. Katalóg verejných priestorov a možností, ktoré tu môžu obyvatelia zažiť, je veľmi pestrý. A to tu už býva okolo 6 000 ľudí. Bežné sídlisko so 6 000 obyvateľmi toľko možností neponúka. Jediné, čo by mohlo Slnečniciam k pestrosti ešte dopomôcť, je väčší demografický mix. Štvrť je dobre dopravne napojená a s dobudovaním električky to bude skvelé bývanie aj pre starších ľudí. Vo vyššom veku ocenia vybavenosť, pretože pešo a po rovine je všade blízko.
Slnečnice POP otvárajú novú časť Slnečníc, ktorá sa postupne premení na ďalšie centrum štvrte, do ktorého ústi električka
Čo by mal vedieť človek, ktorý práve spoznáva Slnečnice POP?
Určite ho bude registrovať ako tie tri biele domy v strede poľa. Keď sme dizajnovali tento projekt, vedeli sme, že tri domy budú dočasne pôsobiť ako solitéry. Budem o niečo konkrétnejší. Územie Slnečníc sa delí na zóny. Slnečnice sa začali budovať v Zóne viladomy, ktorá je dnes už takmer dobudovaná. Zóna mesto sa dynamicky vyvíja a približne v strede ju pretína pripravovaná električková trať. POP sa nachádza v Zóne mesto západne od trate a otvára novú časť Slnečníc, ktorá sa postupne premení na ďalšie centrum štvrte, do ktorého ústi električka.
Keďže projekt POP bol vo vyššom štádiu pripravenosti na výstavbu oproti iným zámerom v Zóne mesto, odštartoval výstavbu v tomto doposiaľ nezastavanom území ako prvý. Postupne sa tento sektor dobuduje. V príprave sú naozaj pekné zámery od špičkových slovenských aj zahraničných architektov.
Obyvatelia prvých etáp to majú zo všetkých obyvateľov najlepšie. Sú zabývaní v momente, keď ostatné etapy ešte nie sú hotové, majú dospelejšiu zeleň a skvelé zhodnotenie investície.
Takže okolie POPu doplnia ďalšie domy a verejné priestory?
Áno, okolie POPu sa stane vlastne ďalším centrom Slnečníc. Postupnosť výstavby tu bude podobná, ako sme videli v Zóne viladomy. Pop aj viladomy sa nachádzajú na najjužnejších hranách územia – z jednej strany majú nezastavané územie a výstavba postupuje smerom na sever. Takáto etapizácia sa osvedčila, a vďaka nej nevadí druhá etapa výstavby tej prvej. Keďže POP je prvá etapa rozvoja v tejto časti, zatiaľ sa nám vždy potvrdilo, že obyvatelia prvej etapy to majú zo všetkých obyvateľov najlepšie. Sú zabývaní v momente, keď ostatné etapy ešte nie sú hotové, majú dospelejšiu zeleň, vyššie stromy, poznajú okolie a v neposlednom rade výstavba ďalších etáp im zhodnotí bývanie.
Ľudia, ktorí uvažujú nad novým bývaním, sa často boja etapizácie. Nechcú bývať „na stavenisku”. Ty hovoríš, že práve tí prví sú v najväčšej výhode.
Málo sa o tom hovorí, no najlepšie to majú v tom, že práve oni sú prvými investormi v štvrti. Ich byty sa zhodnotia oproti kúpnej cene, a vďaka ich investícii sa štvrť môže rozvíjať ďalej. Má to samozrejme aj nevýhodu, a tou je život na území, v ktorom sa stavia. No Slnečnice sú tak rozsiahly projekt, že výstavba niekde v tomto území nemusí ovplyvniť moje bývanie.
Zóna mesto, v ktorej sa nachádza POP, má aj svoje ďalšie špecifiká, ako napríklad lineárny park...
Áno, ten bude prechádzať priamo popri budovách POPu. Cez park sa obyvatelia dostanú k električke a odtiaľ ďalej do mesta. Naša predstava od začiatku bola taká, že obyvateľ štvrte vyrazí z domu pešo alebo sadne na bicykel, prejde cez park k zastávke električky, odloží bicykel do stojiska a pohodlne sa odvezie zopár zastávok do centra. Podobne to funguje aj v škandinávskych krajinách. Hlavné je teraz počkať na električku a tá veci v Slnečniciach poriadne rozhýbe. V downtowne je momentálne okolo 100 000 pracovných príležitostí. Pravdepodobnosť, že obyvateľ Slnečníc bude pracovať niekde v týchto končinách, je pomerne veľká.
Ako si môžeme predstaviť budúcu realitu, ktorá v okolí POPu vyrastie?
Táto oblasť bude vytvárať preklopené motýlie krídla z jednej strany električkovej trate na druhú. Celé územie bude mať podobnú štruktúru, ako má dnes dobudovaná časť Zóny mesto pri Slnečnice Markete.
Od POPu na sever pribudne predĺženie parku Josepha Poppera v Slnečniciach a nad ním vznikne projekt od jednej z najlepších architektonických kancelárií v Európe, Bevk Perović Arhitekti zo Slovinska. Sú to fantastickí architekti. Osobne si myslím, že oni jednoducho nevedia urobiť zlý dom. Ten projekt poznám veľmi dobre. Bol som dokonca v porote, ktorá ho vyberala. Už aby tu bol. Vďaka nemu získajú Slnečnice opäť ďalší rukopis.
Na východ od električky bude projekt od popredného slovenského architekta Petra Moravčíka, ktorý ho pripravoval spolu s vychádzajúcimi hviezdami slovenskej architektonickej scény, What architects. Bude to koncept vyvrcholenia bulváru Zuzany Chalupovej v Zóne mesto. Skladačka jednotlivých projektov je zaujímavá v tom, že každá časť alebo etapa predstavuje nejaký ucelený architektonický koncept, ktorý sa dosť odlišuje od svojho suseda. Aj v tejto časti, kde sa nachádza POP, tomu bude tak. Pritom celé to je položené na spoločnom základe urbanistickej koncepcie štvrte.
Celá západná časť Slnečníc bude tvoriť vonkajší obraz Bratislavy pre obrovské množstvo ľudí, ktorí do nej budú prichádzať prvýkrát.
Ešte sa vrátim na začiatok, k navrhovaniu samotného dizajnu domu. Ako to vlastne funguje? Máte konkrétnu predstavu budúceho užívateľa budovy?
Musím povedať, že veľmi často máme na mysli rovnako kupujúceho, ako aj okoloidúceho. Keďže robíme domy vo verejnom priestore, každý z nás je zároveň budúci okoloidúci. Aj preto venujeme veľkú pozornosť tomu, ako budova pôsobí na všetkých. Nielen na obyvateľov.
Za seba môžem povedať jedno: keď sme navrhovali POP, najviac mi záležalo na tom, aby tieto tri budovy tvorili vstupnú bránu do mesta. Bolo mi jasné, že ten projekt bude tak veľmi na očiach, že prekryje veľkú časť Petržalky. Celá západná časť Slnečníc bude tvoriť vonkajší obraz Bratislavy pre obrovské množstvo ľudí, ktorí do nej budú prichádzať prvýkrát. A práve tento pohľad nebol vábny veľmi dlhú dobu. Je to časť, v ktorej sa strieda nový development so starým. Keď sme si to uvedomili, rozhodli sme sa, že tieto domy navrhneme biele, a to preto, že Petržalka je vyfarbená všetkými farbami, na ktorých sa dohodlo na domovej schôdzi. Pôsobí to veľmi rušivo.
Petržalke chýbal upokojujúci prvok. Rytmus troch budov už sám o sebe prináša trošku poriadku do toho chaosu. POP teraz zaberá veľmi veľkú časť toho pohľadu. Napriek tomu, že všetky ostatné stavby v Slnečniciach boli dovtedy béžové, POP sme urobili biely, aby posunul rozpačitý obraz o našom meste viac ku kultivovanému prvému dojmu.
Urbanista a architekt Juraj Benetin si s nami zaspomínal na zrod Slnečníc a porozprával nám nielen o urbanistických výzvach v Bratislave na najbližšie roky, ale aj o tom, v ktorom momente bol najviac hrdý na svoju prácu pre Slnečnice a prečo je rezidenčná architektúra jeho srdcovou záležitosťou. Juraj Benetin: Slnečnice ľudí spájajú. To je napokon to najdôležitejšie
Juraj Benetin, architekt, Ateliér Compass
Ateliér Compass založili v roku 2004 Matej Grébert a Juraj Benetin ako čerství absolventi Fakulty architektúry STU. Od jeho vzniku vytvorili veľmi komplexné portfólio projektov od urbanizmu cez administratívu až po interiéry, ale ich hlavnou špecializáciou sú rezidenčné projekty. Len za ostatných päť rokov naprojektovali takmer štyritisíc bytov prevažne v Bratislave.
Medzi najväčšie projekty patrí rezidenčný projekt Slnečnice, ktorému sa venujú bezmála 17 rokov. Koncom roka 2016 vyhrali súťaž na revitalizáciu celého areálu bývalej Cvernovky v Bratislave, dnes nazývanej Zwirn. Medzi ďalšie projekty patrí napríklad Urban Residence na Račianskej ulici, rezidenčný projekt Nový Ružinov, rekonštrukcia bytového domu na Miletičovej ulici č. 5 alebo Ahoj Park na Sliačskej ulici v Bratislave. V súčasnosti na nábreží Dunaja spoluvytvárajú projekt Vydrica.
Mohlo by vás zaujímať
Ateliér What Architects predstavuje víťazný návrh štvrte na území dnešného kopca
Víťazi architektonickej súťaže – Ondrej Kurek a Tomáš Krištek z ateliéru What Architects poodhalili, ako môže vyzerať nová budúcnosť petržalského kopca.
Čítať viacArchitektonická súťaž pre poslednú časť Zóny viladomy priniesla päť kvalitných návrhov
Do medzinárodnej architektonickej súťaže bolo vyzvaných päť ateliérov – dva zo Slovenska, dva z Českej republiky a jeden zo Slovinska. Viac o súťaži prinášame v tomto článku.
Čítať viac