Manželia Barniakovci: Máme radi, keď je susedom spolu dobre
Ľudia chcú byť súčasťou niečoho väčšieho – aj to je jeden z dôvodov, prečo v Slnečniciach tak dobre funguje komunitný život. O tom, aké je byť aktívnou súčasťou komunity, sme sa porozprávali s jednými z prvých obyvateľov Slnečníc – manželmi Barniakovcami.
Ako dlho bývate v Slnečniciach a prečo ste sa rozhodli práve pre túto lokalitu?
Jozef: Bývame tu od júna 2013. Pre Slnečnice sme sa rozhodli z dôvodu dobrej dostupnosti do centra a zároveň pre pocit, že človek nebýva priamo v ruchu hlavného mesta. Máme veľmi blízko k prírode, to je pre nás dôležité.
Katarína: Ja som mala vysnívanú lokalitu Slnečnice, ešte keď som študovala na vysokej škole. (úsmev) Vtedy boli všade bilbordy Slnečnice – Južné mesto a už vtedy som vedela, že tu raz chcem žiť.
Za roky, ktoré ste strávili v Slnečniciach, už môžete dobre zhodnotiť vývoj tejto štvrte. Aké zmeny ste postrehli?
Katarína: Sme tu osem a pol roka. Na začiatku tu boli štyri domy v poli, jedna cesta a inak nikde nič, len tma ako na samote.(smiech) Teraz už sú Slnečniceobrovskou štvrťou s hojným počtom ľudí, vybudovanou infraštruktúrou a množstvom služieb.
Jozef: Dá sa povedať, že sme boli medzi úplne prvými obyvateľmi, ktorí sa nasťahovali do Slnečníc. V našej bytovke sme dokonca boli absolútne prví.(úsmev) Prežili sme teda so Slnečnicami takmer celý ich doterajší rast. A aj po rokoch sme veľmi radi, že sme sa rozhodli ísť žiť práve sem.
Juraj Benetin: Slnečnice ľudí spájajú. To je napokon to najdôležitejšie
Urbanista a architekt Juraj Benetin si s nami zaspomínal na zrod Slnečníc a porozprával nám nielen o urbanistických výzvach v Bratislave na najbližšie roky, ale aj o tom, v ktorom momente bol najviac hrdý na svoju prácu pre Slnečnice a prečo je rezidenčná architektúra jeho srdcovou záležitosťou.
"Naši susedia sú skvelí. Mnohým ľuďom v Slnečniciach záleží nielen na vlastnom bývaní, ale aj na okolí a spoločnom nažívaní."
Čo máte na Slnečniciach najradšej?
Jozef: Jednoznačne dotyk s prírodou a potom ľudí. Naši susedia sú skvelí. Mnohým ľuďom tu záleží nielen na vlastnom bývaní, ale aj na okolí a spoločnom nažívaní. Vďaka tomu je možnosť s nimi niečo tvoriť. Jednak prostredníctvom susedských podujatí, ale aj v hmotnom zmysle – vytvárať naše okolie, ovplyvňovať, ako priestor Slnečníc vyzerá. Ľudia chcú byť súčasťou niečoho väčšieho a aj to je jeden z dôvodov, prečo tu tak dobre funguje komunitný život.
Čomu sa venujete v rámci komunitných aktivít a čo vás k tomu motivovalo?
Jozef: V apríli 2016 som začal usporadúvať futbalové zápasy. Mojím cieľom primárne bolo lepšie sa spoznať aj s inými susedmi, s ktorými sa bežne iba vidím a maximálne pozdravím. Túžil som ich spoznať formou hry, športu a mal som nádej, že by to mohlo viesť aj k niečomu väčšiemu. A podarilo sa. Mnohí ľudia sa vďaka týmto zápasom zoznámili a začali formovať aktívnu komunitu. Postupne sme na to nadviazali turnajmi, ktoré sme zorganizovali spolu s developerom – spoločnosťou Cresco. Neskôr sme zorganizovali letné kino na ihrisku tu v Zóne viladomy. Natiahli sme na bránku plátno a navzájom sme si pomohli. Niektorí susedia poskytli elektrinu, iní požičali reproduktory, my sme doniesli dataprojektor. Zišli sa ľudia, ihrisko bolo plné a pozerali sme film. Bolo to skvelé.
Aké ďalšie podujatia ste ešte zorganizovali?
Katarína: Na jar organizujeme čistenie lesa, spravíme na Facebooku udalosť a pozývame susedov, aby prírode pomohli. Cez leto zvykneme medzi stromy natiahnuť sieť na hojdanie – je k dispozícii pre všetkých. Nedávno sme robili oslavu Sviatku všetkých svätých. Nechceli sme to organizovať ako typický Halloween, naším cieľom bolo, aby sme sa spoločne zamysleli nad týmto dňom a vnímali aj duchovný rozmer sviatkov.
Jozef: Manželka vysvietila sviečkami cestu lesom na jedno konkrétne miesto, kde nás čakal svetlonos(vyrezávaná tekvica)a kde sme mohli vnútorne vysloviť rôzne priania. A naspäť sme išlis lampiónmi. Zúčastnilo sa vyše 30 rodín, čiže okolo sto ľudí. To nás veľmi potešilo.
Aké ďalšie podujatia ste ešte zorganizovali?
Katarína: Na jar organizujeme čistenie lesa, spravíme na Facebooku udalosť a pozývame susedov, aby prírode pomohli. Cez leto zvykneme medzi stromy natiahnuť sieť na hojdanie – je k dispozícii pre všetkých. Nedávno sme robili oslavu Sviatku všetkých svätých. Nechceli sme to organizovať ako typický Halloween, naším cieľom bolo, aby sme sa spoločne zamysleli nad týmto dňom a vnímali aj duchovný rozmer sviatkov.
Jozef: Manželka vysvietila sviečkami cestu lesom na jedno konkrétne miesto, kde nás čakal svetlonos(vyrezávaná tekvica)a kde sme mohli vnútorne vysloviť rôzne priania. A naspäť sme išlis lampiónmi. Zúčastnilo sa vyše 30 rodín, čiže okolo sto ľudí. To nás veľmi potešilo.
Komunitný život nám pomáha pomáhať si
Spája ich jedna adresa – sú susedmi, ktorí si na svoj život vybrali Slnečnice. Spája ich však aj niečo iné – svojou činnosťou stmeľujú komunitu.
"Považujem za dôležité mať pocit, že človek tu nie je sám, že sa má o koho oprieť. V tomto zmysle je pre nás komunita veľmi hodnotná."
Ktoré podujatia mali u ľudí najväčší úspech?
Katarína: Premietanie sa zrealizovalo už viac rokov po sebe a pravidelne si našlo svojich priaznivcov. Aj futbalové turnaje mali veľký úspech, dokonca sme počas nich varili guláš a pripravovali hotdogy.
Jozef: Našou snahou bolo najmä premeniť pôvodne anonymné prostredie na prívetivé, ľudsky teplejšie. Hoci s troma deťmi to nie je vždy jednoduché, organizovanie susedských aktivít nám dáva zmysel. Sme radi, že môžeme urobiť niečo hodnotné – ľudsky, nie materiálne. Okrem toho manželka je veľmi kreatívna, a keď má priestor realizovať sa, je nám doma lepšie.(smiech)
Katarína: Aj ja mám rada, keď nám je dobre.(smiech) Je pre mňa veľmi príjemné tráviť čas so susedmi a vedieť, že máme dobré vzťahy. Všetci sa tu teraz už poznáme. Navyše považujem za dôležité mať pocit, že človek tu nie je sám, že sa má o koho oprieť. My nepochádzame priamo z Bratislavy, nemáme tu teda rodinu. Aj v tomto zmysle je pre nás komunita veľmi dôležitá.
Oslovili ste niekedy aj ďalších ľudí na organizáciu týchto aktivít?
Katarína: Vždy nám niekto pomôže. Aj pri poslednom podujatí mi suseda pomáhala roznášať sviečky a celé to nastajlovať. Musím povedať, že susedia sú všeobecne veľmi nápomocní. Cítiť z ich strany zaangažovanosť.
Jozef: Aj futbalové turnaje sme organizovali viacerí susedia. Ja som priniesol prvotnú myšlienku, ale realizovali sme to viacerí. Informujeme o týchto aktivitách cez Facebook v skupine Slnečnice viladomy.
Čo by ste poradili ľudom, ktorí tiež chcú rozdúchať komunitný život vo svojom susedstve?
Jozef: Často je to len o tom, že treba podnietiť prvotný záujem. Treba nejakého trendsettera, ktorý sa chytí a namotivuje aj ostatných k činnosti. Hlavné je niečo urobiť. Pokiaľ to človek urobí s dobrým úmyslom, môže veľmi efektívne inšpirovať aj ostatných. Niekedy sú v konečnom dôsledku napokon ešte aktívnejší než človek, ktorý iniciatívu začal. Najdôležitejšie je vzplanutie ohňa.(smiech) Netreba sa báť, treba iba začať. Aj my sme začínali s myšlienkou, že robíme niečo, čo považujeme za hodnotné, a nezáleží na tom, či príde jeden človek alebo dvadsať ľudí. A vždy sa nám to osvedčilo, ľudia podujatia vnímali pozitívne a zapájali sa.
Povedzte nám na záver, aké tri vlastnosti by mala mať fungujúca komunita?
Katarína: Prvé je určite chcenie. Chcieť spolu tráviť čas. Potom je dôležité odhodlanie niečo pre to urobiť, priložiť ruku k dielu. A napokon nesmie chýbať dobrá nálada a humor.(smiech) To je veľmi dôležité v živote všeobecne.
„Keď nebudete vidieť hlavu, volajte 112,“ povedal a vliezol do zamrznutého Draždiaku
V Zóne mesto nás víta ajťák-otužilec, Dušan Mladý. V dave by ste ho nerozoznali – má oblečenú bundu ako bežný teplomil. O pár minút nám však zamrzne úsmev.
Víťazi architektonickej súťaže – Ondrej Kurek a Tomáš Krištek z ateliéru What Architects poodhalili, ako môže vyzerať nová budúcnosť petržalského kopca.
Do medzinárodnej architektonickej súťaže bolo vyzvaných päť ateliérov – dva zo Slovenska, dva z Českej republiky a jeden zo Slovinska. Viac o súťaži prinášame v tomto článku.
