Boli sme na prechádzke so zubárom a odišli sme s otvorenými ústami

Doktor Manesh je chlapík plný životnej múdrosti a prekvapivých príbehov. Pochádza z Teheránu, no na Slovensku žije už 30 rokov. 

Publikované:
Čas čítania: 4 min.

Amir Amiry Manesh je zubár. Pochádza z Teheránu, no na Slovensku žije už 30 rokov. Študoval tu, pracuje tu, založil si tu rodinu. Navštívili sme ho v Slnečniciach v zóne Viladomy. Zobral nás na prechádzku po štvrti, kým jeho dcéra Amilla venčila psíka Bellu.

Doktor Manesh od začiatku rozhovoru pôsobí ako veľký pragmatik. Debata je racionálna ale nie chladná, Dr. Manesh vyžaruje pokojnú energiu a vyrovnanosť. To sa mu koniec-koncov hodí, pretože niekoľko hodín denne ošetruje a operuje, prednáša na univerzite a pôsobí aj ako súdny znalec.

Dr. Manesh chcel študovať stomatológiu v Česko-Slovensku. Prišiel práve v období rozdeľovania republiky a hoci chcel ísť do Prahy, jeho doklady na iránskom veľvyslanectve skončili úplnou náhodou v slovenskej kôpke. Ľutuje to?

Nezaváha: „Vôbec.“ Dokonca o ňom blízki hovoria, že je slovenský patriot. „Slovensko vidím ako pokojnú malú krajinu, v ktorej nie sú skazení ľudia. Naozaj som pochodil skoro celý svet, no ľudia na Slovensku mi z toho vychádzajú najviac fajn.“

Ordinuje striedavo v Anglicku aj v Slnečniciach, kde otvára ambulanciu

Ordinuje striedavo v Anglicku aj v Slnečniciach, kde otvára ambulanciu

Pôsobil napríklad v nemocnici West Suffolk Hospital Essex, alebo na univerzitnom pracovisku v Leicestri, ktoré sa špecializuje na urológiu. Renomovaný urológ a skvelý lekár Malek Chanawani otvoril urologickú ambulanciu v Slnečniciach.

Čítať viac

Najnovšia ponuka bývania v Slnečniciach

K stomatológii sa dostal cez otca. Ale nemal vopred nalinajkovanú cestu – ktovie, kam by ho osud zavial, keby zostal na jednej z iných škôl, ktoré skúsil. Navyše, za mladi sa aktívne venoval športu: má čierny pás v judo a striebornú medailu z národných plaveckých pretekov juniorov. „Ale neznášal som, keď ma otec budil o štvrtej ráno, aby sme šli na turistiku,“ zaspomína a zvraští čelo.

Najväčšiu lekciu, ktorú dostal od otca, si pamätá dodnes. „Mal som asi osem-deväť rokov, prišiel som z vonku a nechal som na ulici nezamknutý bicykel. Na druhý deň ráno tam, samozrejme, nebol. Šiel som za otcom a on mi povedal: ‚Bol si nezodpovedný. Druhý ti nekúpim, aby si na to nezabudol.‘“

„Zdá sa, že ste nezabudli,“ podpichneme ho.

„Sakra, že nie,“ zasmeje sa.

Pýtame sa na ťažké životné rozhodnutia – predsa len aj taký systematický človek musí čeliť dilemám.

„Rozhodujem sa celkom rýchlo. Či dobre alebo zle, to neviem, ale netlačím veci pred sebou. Na to nemám čas,“ hovorí.

„Ale ťažké rozhodnutie napríklad bolo, či ísť učiť na lekársku fakultu. Na jednej strane to znamená vstúpiť do systému, ktorý síce nejak funguje, ale má nedostatky, ktoré nebudem môcť meniť. Na druhej strane to znamená obrovskú zodpovednosť voči študentom a ich budúcim pacientom.“

Nesmieme byť jeden k druhému zákerní. Rešpektujme sa. Pomáhajme si. Posúvajme sa vzájomne vpred.


Nakoniec Dr. Manesh rozsekol aj toto rozhodnutie a dnes prednáša už siedmy rok.

„Problémy sú na to, aby sme ich riešili, nie o nich debatovali. Aj v práci to hovorím – nekritizuj, príď s riešením.“ Podobne racionálne sa s manželkou postavili aj k hľadaniu bývania. „Máme zdravé ruky, nohy, môžeme pracovať – tak poďme si nájsť dobré bývanie. Je tu kľud, ticho, človek si tu doslova a do písmena oddýchne. Je tu neuveriteľný pokoj.“

Hovorí, že nechcel iba kúpiť byt, chcel domov.

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Spája ich jedna adresa – sú susedmi, ktorí si na svoj život vybrali Slnečnice. Spája ich však aj niečo iné – svojou činnosťou stmeľujú komunitu. 

Čítať viac

Rád cestuje na juh – Taliansko, Španielsko. Keď má čas medzi klinikou, univerzitou a prácou súdneho znalca, tak si rád pozrie film. „Na romantické filmy nie som, lebo sú nereálne,“ hovorí. Súhlasíme, ale pri akom type filmu teda oddychuje? „Jasné, Marvelovky sú pekné obrázky, pri ktorých vypnete mozog, ale mám rád filmy o hereckých výkonoch.“ Spomenie „Meet Joe Black“s Anthonym Hopkinsom, „Night and Day“ s Tomom Cruisom alebo „As Good as It Gets“ a „Bucket List“ s Jackom Nicholsonom.

„A môžeme sa vás spýtať niečo, čo sme sa doteraz žiadneho stomatológa spýtať nemohli?“

„Vy nechodíte k zubárovi?“ reaguje Dr. Manesh.

„Chodím, ale toto sa nemôžem spýtať v kresle,“ odpovedám so smiechom. „Baví vás spôsobovať ľuďom bolesť?“

Doktor Manesh zostane zaskočený. Zamyslí sa a s úsmevom odpovie: „Spýtali by ste sa hrobára, či ho baví kopať zem, keď niekto zomrie?“

Hovorí, že dnešná stomatológia už vôbec nie je o bolesti. Zlé pocity, ktoré si nosíme k zubárovi, pramenia v zlých zážitkoch z detstva – a to zdôrazňuje aj svojim študentom na univerzite. Ústa sú dôležitou súčasťou nášho tela a preto si zaslúžia dôslednú starostlivosť.

„Ale odpoviem inak. Je množstvo zákrokov, ktoré si dnes môžete dať spraviť: zmenšiť nos, zväčšiť pery, všeličo... Pekný úsmev predbehne všetko. Akokoľvek krásnu ženu budete vidieť, všimnete si pokazené zuby a je koniec. Niet nad sebavedomý a krásny úsmev,“ dopĺňa.

Čo je pre neho najdôležitejšie v živote?

„Aby ľudia zostali ľuďmi.“

„Čo tým myslíte?“

„Povedať, že zdravie, šťastie a rodina – to je samozrejmé, že je pre mňa najdôležitejšie. Každý to tak má. Ale to, čo nasleduje za tým, je, že nemôžeme predať svoju ľudskosť. Ak ju predáte za akúkoľvek hodnotu, predali ste ju lacno. A to nehovorím, že nemáme chcieť peniaze. Ale nesmieme byť jeden k druhému zákerní. Rešpektujme sa. Pomáhajme si. Posúvajme sa vzájomne vpred."

Viete, život je ako rieka. Nemôže sa zastaviť, lebo vznikne močiar.