Kolobeh dáva veciam druhú šancu a mení mysle ľudí, prezradila jeho zakladateľka

Od apríla môžete Mary stretnúť už aj v Slnečniciach. Ako KOLOBEH vznikal, kto je na ňom vítaný a kde ho hľadať, nám prezradila v rozhovore.

Čo ťa viedlo k tomu založiť Kolobeh?

Vidieť preplnené smetné koše určené na veci, z ktorých doslova vypadávalo pekné a funkčné oblečenie, neraz dokonca aj s visačkami. Chcieť pretriediť svoj šatník, no nemať kam posunúť veci, ktoré ešte mohli niekomu poslúžiť. Potrebovala som jednoducho miesto, kde by som sa mohla stretávať s ľuďmi, kde by sme si mohli skúšať a posúvať veci, ktoré už nepotrebujeme, ale sú stále funkčné a pekné. V Petržalke, na tak veľkom sídlisku, nič také v tom čase nebolo.

A tak vznikla myšlienka prvej burzy, na ktorú prišlo len pár ľudí. Nevzdala som sa a skúsila som to cez obnovenie stretnutí mamičiek z neďalekej farnosti. Asi rok som na tieto stretnutia nosila veci, ktoré som chcela darovať ďalej a verila som, že tak inšpirujem aj ďalších.

Pred piatimi rokmi, keď sa mi narodila dcéra, prišiel za mnou švagor. Chcel, aby som u Saleziánov urobila bazár, ktorého výťažok mal ísť na komunitné aktivity. Plná telocvičňa vecí, dobrovoľníkov, ktorí pomáhali triediť veci. Bol to pre mňa silný zážitok, ktorý ma opäť naštartoval. Ja som nehľadala iba jednorazové aktivity, chcela som ich robiť pravidelne. Išlo to akoby zo mňa vybuchnúť.

A tak som pokračovala v tom, čo som začala. Požiadala som pána farára o zoficiálnenie mojej aktivity a poskytnutie nejakého priestoru. Okamžite súhlasil. Spočiatku som si to celé realizovala sama. Prevzala som veci, roztriedila a ľudia si mohli vybrať podľa veľkosti a kategórií. Na záver, veciam ktoré zostali som sa snažila nájsť nový domov.

O akciách sa dozviete na facebookovej stránke KOLOBEHU.

Neskôr mi pomáhali mamičky, ktoré chodili pravidelne na tieto stretnutia. V máji 2019 som si založila facebookovú skupinu, do ktorej som pridávala fotografie vecí. Chcelo to krok po kroku naučiť ľudí na stretnutia chodiť. Nehanbiť sa prísť, niečo si vziať, necítiť sa za veci zaviazaný, skrátka si len odniesť, čo potrebovali a posunúť tú radosť ďalej ďalšími darovanými vecami. Pretože to je podstata KOLOBEH-u.

Peter Kubaš: „Počas MDD ma veľmi potešilo, že som tam nevidel nikoho zamračeného.“

Tohtoročný Deň detí v Slnečniciach zožal obrovský úspech. Ako sa takéto podujatie organizuje a prečo je dôležité spoznávať sa navzájom a budovať dobré susedské vzťahy? Porozprávali sme sa s jedným z organizátorov, Petrom Kubašom, obyvateľom Zóny mesto.

Čítať viac

Časom som sa dočítala, že adminka týchto stretnutí si odkladá značkové veci do mechov. V tých mechoch však boli nefunkčné a roztrhané veci, ktoré som nechcela ľuďom ponúknuť. Chcela som, aby sa k nim dostali pekné a funkčné veci. Bola som z tejto situácie veľmi smutná, dokonca som bola odhodlaná s KOLOBEH-om skončiť. Podržala ma vtedy moja sestra a postavila ma znovu na nohy. Povedala som si, že neskončím, ale potrebujem zmenu. A tak som namiesto preberania vecí od darcov nastavila celkom iné pravidlá. Každý, kto chce niečo darovať, si prinesie deku, kde si veci na darovanie rozloží. Čo si nenájde nového majiteľa, odnesie si späť domov, vďaka čomu ľudia aj zodpovedajú za svoje veci. Ukázalo sa, že to bol najlepší krok, aký som mohla urobiť. KOLOBEH už nebol len o posúvaní nepotrebných vecí, bol spoločenskou udalosťou, vznikali na ňom nové priateľstvá, ľudia sa spoznávali na uliciach, v obchodoch, seniori tu na malú chvíľu omladli.

Kde sa o akciách dozviem?

Na facebookovej stránke KOLOBEHU, ktorej som sama administrátorkou. Pri registrácii musíš opísať, prečo sa chceš do skupiny pridať. Je pre mňa dôležité ochrániť KOLOBEH pred špekulantmi a agresívnymi ľuďmi. Chcem, aby bol KOLOBEH miestom, kde sa ľudia navzájom rešpektujú, dodržiavajú pravidlá a kde sa cítia dobre.

Je KOLOBEH koncept, ktorý by fungoval všade?

Myslím si, že je všade potrebný. Obracajú sa na mňa z rôznych mestských častí, aj z okolitých dedín. Vždy im rada poradím a teším sa, že ich práve naše stretnutia inšpirovali.

Je to akcia pre všetkých alebo len pre mamičky?

KOLOBEH je tu pre každého. Každý ma predsa niečo, čo potrebuje, a niečo, čo sa mu už nehodí. Bývame svedkami aj malých zázrakov, kedy ľudia bezvýsledne hľadajú nejakú vec po obchodoch a nájdu ju až na KOLOBEH-u. A to aj napríklad kľučky od okna alebo časť jánskej misy, ktorá sa im doma rozbila. Tu ich našli, akoby ich tie veci na KOLOBEH-u čakali. Nie je to o tom, či ste alebo nie ste odkázaní na pomoc druhých, dávame tu len veciam druhú šancu, ktoré by možno skončili na smetisku.

Čo je nejaké poučenie, zvyk alebo myšlienka, ktorú by si chcela, aby si ľudia z KOLOBEH-u odniesli?

Žijeme v materiálnej dobe. Ja sa snažím ľuďom ukázať opak. Nie je dôležité všetko mať, ale byť vďačný za to, čo mám a nechcieť viac. A to platí aj u detí. KOLOBEH je o dobrovoľnej skromnosti, o vzdaní sa vecí, ktoré už nepotrebujem, o nájdení si vecí, ktoré potrebujem a nenaháňaním sa za všetkým, veľakrát aj nepotrebným. Učí to ľudí žiť inak a veľa ľuďom sa aj pohľad na veci a ich myslenie zmenili.

Vediem tak i svoje deti. Vysvetľujem im, že nechodíme do obchodov s hračkami, pretože nepotrebujeme každú hračku a mnohé sú v obehu. Keď sme mali prvé sväté prijímanie, nešli sme ho osláviť do reštaurácie, sadli sme si na deky na školský dvor a urobili sme si ako rodina piknik. Pre niektorých sme dokonca vzorom a niektoré deti, ktoré nás takto videli, povedali, že aj oni chcú mať takú oslavu. Nie každý musí akceptovať náš spôsob života a výchovy detí, ale to je v poriadku. Pre mňa je to skrátka sloboda.

Relax, šport aj zábava! Nový park spĺňa moderné štandardy, prezradili jeho tvorcovia

Dávid Grega a Zuzana Isteníková zo spoločnosti AWE ATELIÉR sú krajinní architekti, ktorí navrhli finálnu podobu parku v Slnečniciach. Ten sa bude tiahnuť celou šírkou Zóny mesto. Na čo sa môžete v parku po dokončení jeho prvej časti tešiť?

Čítať viac

Ako to všetko stíhaš?

Mohla by som si nájsť stráženie a brať KOLOBEH len ako ďalšiu povinnosť. Ja ale deti neodkladám, všetko im prispôsobujem a na KOLOBEH idú vždy so mnou. Učia sa tým, vidia, čo robím a sú pri tom. Takže stíham všetko, lebo si to tak zariadim. Koniec koncov aj pre nich to je udalosť na ktorú sa neskutočne tešia. Najhorší deň vraj je, keď je KOLOBEH a oni sú v škole.

Čo je tvoja najkrajšia spomienka z KOLOBEHU?

Náhodné stretnutia ľudí, ktorí sa nevideli roky. Napríklad spolužiačky zo strednej, ktoré sú už dnes maminami, alebo seniorky, ktoré sa po rokoch zvítali a spoločne si zaspomínali. A potom tie malé zázraky, ktoré som už spomínala. Je úžasné byť tomuto svedkom, no zrejme to máme v rodine. Len nedávno som sa dozvedela, že idem v šľapajach mojej babky, ktorá pomáhala ľuďom s oblečením počas vojny.

KOLOBEH v Slnečniciach zvykne byť v piatky poobede alebo večer, podľa ročného obdobia.

Aké iné aktivity v komunite ešte máš?

Komunitnú záhradu Jasovská a založila som tiež stránku športujme s deťmi v Petržalke. Športujem so svojimi deťmi a chcela som dať priestor aj iným deťom. Aby mohli športovať, nájsť si kamarátov, aby neboli samé. Ak by som mala čas, asi by som vymýšľala aj ďalšie aktivity.

Spomínala si, že organizovať KOLOBEH v Slnečniciach bol pre teba taký sen...

Áno, asi pred dvoma rokmi som tam išla, bolo to v zime, a keď som videla tú plochu za gastrozónou, tak som si hneď povedala, že toto je to miesto. Tu by som chcela organizovať KOLOBEH. A ono to prišlo.

Si spokojná s akciami v Slnečniciach?

Veľmi. Prichádzajú aj noví ľudia najmä zo Slnečníc a to je dôležité. Teší ma, keď vidím KOLOBEH rásť. KOLOBEH v Slnečniciach zvykne byť v piatky poobede alebo večer, podľa ročného obdobia, aby sme mali dosť svetla. Som rada, že tam bežne príde 60 ľudí, občas aj oveľa viac. Naša komunita sa vďaka tomu, že sa môžeme v Slnečniciach stretávať zase o niečo rozrástla. Som rada, keď tam vidím nové tváre, ktoré môžem privítať a vysvetliť im čo sa to tam vlastne deje.

Zatiaľ sa nám darí s malými výnimkami udržiavať stretnutia na týždennej báze. Myslím si, že to je tak akurát často, ani veľa ani málo. Výhodou lúky za gastrozónou je, že je to veľká otvorená plocha, kde sa môžu deti vyšantiť, sú tam aj preliezky a keď treba tak aj dostupné toalety.