V Zóne mesto vyrástla prvá časť parku. Kedy si v ňom budete môcť oddýchnuť?

Ako vznikol nápad postaviť v Zóne mesto druhý najväčší park v Petržalke? Prečo ste nezvolili radšej len zelené vnútrobloky alebo ďalší bulvár s cestou?

Prapôvodný nápad takéhoto usporiadania pochádza z urbanistickej štúdie, ktorá bola vypracovaná v rámci súťaže na dnešné územie Slnečníc. To bolo približne pred 15-timi rokmi. Vtedy sme toto ešte takmer nepopísané územie nazývali Južné mesto. Víťazný urbanistický návrh vzišiel nakoniec z londýnskeho architektonického štúdia HKR. Keďže takéto veľké ucelené územie nie je možné riešiť ako amorfné sídlisko, kde si každý akoby skrýva pre seba svoju vnútroblokovú zeleň, navrhli v intenciách územného plánu centrálny líniový park, ktorý bol vzhľadom na danosti lokality umiestnený tak, aby z neho všetky okolité budovy mohli ťažiť pomerne rovnomerne.

Videl som aj ostatné návrhy, ktoré v súťaži boli a všetci tí urbanisti uvažovali obdobne, ale ideovo boli v zhode, čo sa týka kombinácie vnútroblokov s verejnými priestormi, ako je park.

Spolupracovali ste na príprave parku aj s mestskou časťou Petržalka?

Áno, viedli sme živú diskusiu a zapracovali sme všetky pripomienky, ktoré nám k návrhu parku dali. Dokonca, bludisko je priamo nápad z ich strany. Pôvodne sme tam chceli dať kopec so špirálovým, výstupovým chodníkom dookola, volali sme to slimák. Z mestskej časti si ale neboli istí, či by tie svahy kopca vedeli udržiavať, tak nás požiadali zvážiť tam niečo iné. A jeden z námetov, ktoré vyslovili, bol, že by si tam vedeli predstaviť bludisko zo živého plota.

Tak sme sa toho chytili. Tiež nám to prišlo zaujímavé, keďže v Bratislave takýchto kríkových bludísk veľa nenájdete. To považujem za dobrý príklad našej spolupráce. Ostatné pripomienky ako príprava na kamerový systém, automatická závlaha a podobne, sme tiež do projektov zapracovali.

Platany, labyrint, výbeh pre psy, gril a iné prvky nájdete v novom parku

Už v týchto týždňoch postupne osádzame jednotlivé riešenia od krajinných architektov, autorov návrhu parku, Zuzany Isteníkovej a Dávida Gregu. Prečítajte si, čo a kde sa bude v parku nachádzať.

 

Čítať viac

Čím ste sa inšpirovali pri výbere mobiliáru, ktorý ste do parku dali?

Aj pri lavičkách či smetných košoch sme mysleli na čo najbezproblémovejšie prevzatie parku do správy mestskej časti. Zvolili sme preto štandardný mobiliár značky "mmcité", ktorý sa bežne v mestských častiach Bratislavy používa. Nie som si vedomý toho, že by mestská časť predpísala presný typ resp. produktovú radu mobiliáru, ktorý by v parku chcela. Vyberali sme preto zo sortimentu štandardných firiem, ktoré sa v Bratislave vyskytujú, mestské časti sú na nich zvyknuté a hlavne majú štandardné servisné podmienky.

Máme sa teda pripraviť na rovnaké lavičky ako všade v meste?

To úplne nie, chceli sme to trošku dizajnovo oživiť, takže sme vyberali aj z vyššieho radu produktov, ale držali sme sa v rámci očakávaní mestskej časti. Nevymýšľali sme žiadne atypy alebo výrobcu, ktorý by v bratislavských podmienkach nebol obvyklý.

Dokonca, sme v parku veľmi chceli použiť aj novú tzv. bratislavskú dlažbu, čo ani nebola požiadavka, ale nakoniec to žiaľ časovo nevyšlo. Bratislavská dlažba je novinka a spustenie jej produkcie a s tým spojená dostupnosť pre tretie strany výstavbu tejto časti už parku nezastihli. Teraz už je podľa našich informácii k dispozícii, ale to by sme museli odložiť stavebné práce ako aj otvorenie parku, čo sme si už dovoliť nemohli ani nechceli, tak ju možno uvidíte v ďalších našich zámeroch.

Prečo park budujete postupne a nie naraz? Nebolo by jednoduchšie ho postaviť celý, keď už tam máte tie stroje?

Určite nie. Park budujeme spolu s okolitou výstavbou, aby sme si pri nej s parkom sami sebe nezavadzali. Ďalšia výstavba v zóne sa nedá urobiť úplne tak, aby park ostal nedotknutý, ak by bol vybudovaný naprieč celou zónou. Alebo si to vyžaduje dosť neefektívne vynaložené náklady na jeho ochranu, čiže to fázovanie má z logistického, stavebno-technického, ale aj prevádzkového hľadiska zmysel.

Rovnako považujem za logické, aby ten park mal vo svojom okolí ľudí, ktorí ho budú využívať na dennej báze a nemusel na nich čakať 10 rokov, kým sa nasťahujú. A to platí aj ohľadom odovzdania parku verejnej správe, ktoré plánujeme urobiť. Nikto neprevezme obrovský park, ktorý je stavaný do poľa. Reálne je, aby mestská časť prebrala len časti, ktoré sú vybudované ruka v ruke so zvyšným urbanizmom.

Prvá časť parku má rozlohu 14-tisíc m²  z celkových 58-tisíc m² , ktoré bude mať park po dokončení

Prečo ste prvú časť spravili zároveň aj tou najväčšou? Nebolo by lepšie začať v menšom?

Áno, táto prvá časť má rozlohu približne 14-tisíc m² z celkových 58-tisíc m² , ktoré rátame, že park bude mať po dokončení. Je prirodzene rozdelená do takých troch častí, ktoré korešpondujú s bytovými domami v Zóne mesto. Zvažovali sme aj túto časť rozdeliť na menšie, aby sme si park nepoškodili ďalšou výstavbou.

Nakoniec sme sa, ale z viacerých dôvodov rozhodli uprednostniť komfort našich obyvateľov a priniesť im túto najväčšiu časť naraz a aj za cenu, že budeme znášať náklady spojené s ochranou parku pred okolitou výstavbou. Ďalšie časti parku budú už menšie, toto je teda taká centrála celého parku, ktorá obsahuje všetky hlavné prvky, ktoré by park mal mať.

Čo bude v ďalších častiach parku, kam sa bude rozširovať?

Budeme pokračovať smerom na západ k električke. V zásade by to malo pozostávať z ďalších dvoch častí, ktoré súvisia s plánovanou výstavbou. Máme ambíciu postaviť cyklotrasu vcelku a skôr ako sa dokončí výstavba okolitých budov, čím by sme celú lokalitu prepojili. To však bude závisieť aj od rýchlosti povoľovacích procesov, ktorých je cyklotrasa súčasťou.

Ako bude riešené napojenie parku cez električkovú trať, ktorá delí Zónu mesto na akoby dve časti?

Koridor pozemkov, cez ktoré pôjde električková trať, sú vo vlastníctve mesta. Máte pravdu, električka vlastne delí Zónu mesto v Slnečniciach na dva celky. My sa snažíme s projektom mesta koordinovať alebo sa mu prispôsobovať. Čiže park cez tieto pozemky pokračovať plynulo nebude, ale bude prepojený so svojím pokračovaním smerom na západ k projektu Slnečnice POP chodníkmi. Robíme maximum preto, aby sme sa vedeli na projekt mesta z oboch strán zmysluplne a koordinovane napojiť.

Na čo všetko sa môžeme v prvej časti parku tešiť? Je známe, že tam bude bludisko, ihrisko, výbeh pre psy. Viete k týmto prvkom povedať niečo konkrétnejšie?

Zatiaľ sme nespomínali priestor prispôsobený pre externú galériu, kde bude možnosť organizovať výstavy fotiek, obrazov alebo iných menších diel. Relaxačná zóna bude obsahovať rôzne herné prvky, z ktorých by som vypichol regulárne petangové ihrisko. A pri exteriérových workoutových zariadeniach sme mysleli všetky vekové skupiny vrátane seniorov, ktorí budú mať vlastné dostupné cvičebné prvky. Na detskom ihrisku zase budú aj špecializované prvky pre imobilné deti a piknikovú lúku sme koncipovali tak, aby sa tam na jeseň dali dobre púšťať šarkany.

Relax, šport aj zábava! Nový park spĺňa moderné štandardy, prezradili jeho tvorcovia

Dávid Grega a Zuzana Isteníková zo spoločnosti AWE ATELIÉR sú krajinní architekti, ktorí navrhli finálnu podobu parku v Slnečniciach. Ten sa bude tiahnuť celou šírkou Zóny mesto. Na čo sa môžete v parku po dokončení jeho prvej časti tešiť?

Čítať viac

Kedy bude park otvorený a komu bude sprístupnený?

Ak bude stavebný úrad postupovať štandardne, tak predpokladám, že k otvoreniu parku by mohlo dôjsť na jar 2023. Vtedy sa aj prebúdza príroda a začína vegetačné obdobie, tak to bude aj také symbolické. Samozrejme, bavíme sa o prírode, čiže musíme jej dať aj dostatočný čas na to, aby zeleň, najmä tráva v parku riadne vzišla. To znamená, že aj keby sa náhodou kolaudácia uskutočnila skôr, nebudeme môcť do parku ešte pustiť ľudí, aby sme si nezničili čerstvo vybudovanú zeleň. Nepredpokladám však, že by sme s otvorením museli dlho čakať kvôli zeleni.

Kto bude za park platiť? Do kolaudácie a po kolaudácii?

Do otvorenia parku samozrejme my. Hneď po kolaudácii máme v úmysle dať mestskej časti Petržalka oficiálnu žiadosť o prevzatie parku, ale to sú zdĺhavé procesy, ktoré do otvorenia parku nezbehnú.

Po otvorení parku až do jeho odovzdania do verejnej správy sa budú náklady zdieľať medzi okolitými budovami. Obdobne ako je to s neodovzdanými verejnými cestami či verejným parkom v zóne Viladomy. Údržbou parku poveríme správcu, ktorý bude podľa stanoveného transparentného kľúča jednotlivým dotknutým bytovým domom účtovať reálne vynaložené náklady na pokrytie údržby parku. Dnes ešte neviem presne povedať, akú sumu to bude predstavovať na individuálnu domácnosť, nakoľko všetky súvisiace služby ešte tendrujeme. Budeme robiť maximum preto, aby táto fáza trvala čo najkratšie a park sa dostal tam kam patrí, teda do verejných rúk.

Investičné náklady na prvú časť parku dosiahli 3,4 milióna eur

Mestská časť je tá, ktorá poberá rôzne dane či poplatky a zbiera prostriedky aj na údržbu verejnej zelene. My ako developer sme znášali nemalé náklady na prípravu a vybudovanie parku, pričom nemáme žiadne záruky kedy a či vôbec nám budú kompenzované. Pričom v zmysle územného plánu ako aj stavebného povolenia sme tam mohli vysadiť trávnik a pár stromov a našu povinnosť by sme si splnili. Ale chceli sme obyvateľom odovzdať premyslený a rôznorodo využiteľný voľnočasový priestor s vysokou pridanou hodnotou a nie len deklaratívne minimalistickú zeleň, ktorá by takisto postačovala na splnenie funkčných požiadaviek územného plánu.

Aká bola výška vašej investície do parku?

Presne sme to nepočítali, keďže to nie je ešte uzavreté aj kvôli ďalším nákladom v súvislosti s údržbou až do otvorenia, ale nahrubo je to zatiaľ 3,4 milióna eur aj vrátane pozemku. To sú stavebné náklady spolu s tzv. soft costami, na projektovanie, povoľovacie procesy, manažment, finančné náklady a podobne.

Nehovoriac o nemalých developerských poplatkoch za rozvoj, ktoré už niekoľko rokov za každý projekt Petržalke a mestu odvádzame. Doteraz sme za pomerne krátku dobu účinnosti zákona o poplatkoch za rozvoj už zaplatili 3 milióny eur a za projekt Slnečnice Nad mestom, ktorý bude s parkom z druhej strany susediť, samospráve čoskoro zaplatíme ďalších takmer 3,8 milióna eur. Aj v záujme našich klientov sa budeme intenzívne zaujímať o to, ako s týmito peniazmi samospráva naloží.

Kam tieto prostriedky z developerského poplatku putujú?

Na to sú dané pravidlá, pomerovo sa delia medzi mestskú časť a hlavné mesto ako také. Tie zase nejakú časť môžu použiť na takpovediac všeobecné verejné blaho, ale vo svojej podstatnej časti by mali byť v rámci zákonom stanoveného účelu investované práve do rozvoja lokality, odkiaľ pochádzajú. Keďže už prešlo niekoľko rokov, odkedy sme prvý poplatok odviedli, radi by sme otvorili s Petržalkou diskusiu o tom, v akej miere sa tieto prostriedky obyvateľom Slnečníc vracajú alebo budú vracať tak, aby z nich mali obyvatelia vo svojom verejnom priestore úžitok. A ako som už spomínal, toto je niečo, čo chceme v rámci našich možnosti monitorovať, pretože sú to obrovské investície a obyvatelia si zaslúžia, aby im ich mesto vrátilo v podobe vyššej kvality verejných služieb.

Nová verejná škôlka v Slnečniciach, alebo keď sa poplatok za rozvoj vracia späť do lokality

Existujúcu súkromnú škôlku doplní v Zóne viladomy aj štátne zariadenie. Vzniknúť by tu malo miesto až pre približne 70 detí, najmä zo štvrte Slnečnice a priľahlých častí Petržalky.

Čítať viac