„V Petržalke som nikdy nechcel bývať, nakoniec tu zapúšťam korene.“

Vlado je rodený Košičan, hutoriť ho ale nepočujete. Povolaním právnik, ktorý vo voľnom čase šoféruje v MHD totiž na západnom Slovensku žije už od svojich 18-tich rokov. Napriek svojej vyťaženosti si však našiel chvíľu aj na nás a ukázal nám svoju milovanú štvrť.

Náš rozhovor sme začali zmienkou o ďalšej Vladovej veľkej vášni – vlakoch. Práve s nimi je spojená aj jeho obľúbená spomienka z detstva. Na 150-výročie železníc sa s otcom zúčastnil nostalgickej jazdy parným vlakom z Košíc do Popradu a späť. Z tejto výpravy má doteraz odloženú fotku. Sú na nej s otcom obaja, celí od sadze, ale šťastní.

„Mama nám podobné výlety na koniec zatrhla. Sadze boli v celom byte, na oblečení, vo vlasoch, úplne všade,“ dodáva so smiechom.

Okrem otca mal na Vlada veľký vplyv aj jeho starý otec. Práve ten ho presvedčil, aby šiel nakoniec študovať právo. To vyštudoval v Trnave, ale už v treťom ročníku dochádzal za prácou do Bratislavy. Takto fungoval až kým nezískal plný úväzok a neukončil úspešne štúdium.

Najskôr býval v Ružinove. Preto si aj prvý vlastný byt hľadal práve tam.

Nebránil som ani Karlovej Vsi alebo Rači... len nie Petržalka. Do tohto betónového bludiska nie!

Dodáva, že mal na to špeciálny dôvod: „Už ako študent som robil právneho asistenta. Musel som preto raz za čas navštevovať klientov v rámci celej Bratislavy. Najhoršie bolo ísť do Petržalky. Pre mňa to bola španielska dedina –  bez navigácie som sa tam hneď stratil.“

No, ako sa hovorí: „Človek mieni, Pán Boh mení.“ Náhoda chcela, že svoj prvý byt, pre ktorý sa vtedy rozhodol sa nachádzal neďaleko vtedy ešte len plánovaných Slnečníc na konci Petržalky.

Rozhodol som sa, že to skúsim a dám tejto lokalite šancu. Páčilo sa mi, že je tu hrádza, pokojné prostredie a príroda. Proste ideálne miesto na kolieskové korčule aj bicykel.

Nakoniec v Petržalke zostal skoro desať rokov. „Čas ukázal, že to bola dobrá voľba, že sa aj tu na konci Petržalky začalo stavať. Zlepšila sa občianska vybavenosť, otvoril sa napríklad Market, Tesco. Postavil sa tiež Lidl na Betliarskej.“

Hľadať byt v Slnečniciach

Slnečnice ho dali dokopy aj s jeho súčasnou snúbenicou. Poznal sa s ňou z videnia, zo školy v Trnave. Neboli rovnaký ročník. Keď on bol piatak, ona ešte len začínala. Vedeli však o sebe. Po rokoch sa raz náhodou stretli v autobuse a zistili, že sú vlastne susedia.

Obaja bývali na konci Petržalky. Kým ona bývala priamo v Slnečniciach, Vlado neďaleko odtiaľ. Keď prišla pandémia, rozhodli sa porozhliadať po niečom väčšom, a už po spoločnom bývaní.

Pri hľadaní sa však neobmedzovali iba na Slnečnice. Svoj vysnívaný spoločný domov skúšali nájsť v rámci celého mesta. Hľadali v Záhorskej Bystrici, na konci Rače a na mnohých iných miestach.

Boli sme na prechádzke so zubárom a odišli sme s otvorenými ústami

Doktor Manesh je chlapík plný životnej múdrosti a prekvapivých príbehov. Pochádza z Teheránu, no na Slovensku žije už 30 rokov. 

Čítať viac

„Časom sme zistili, že Slnečnice sú na pomer ceny, výkonu a toho, čo potrebujeme to pravé. Zároveň sme vedeli, do čoho ideme. Obaja sme to tu za tie roky poznali a nechceli sme meniť lokalitu, na ktorú sme boli obaja zvyknutí.“

„To je tak pekný príbeh,“ neodoláme prezradiť naše dojatie.

„Pekný príbeh... no na začiatku sme mali obaja rozdielne očakávania. Ja som chcel rodinný dom so záhradou, ona byt. Urobili sme preto kompromis. Bývame v trojizbovom byte s terasou. Žijeme blízko ruchu mesta, ale je tu kľud a príroda.“

„A viete si teda stále predstaviť budúcnosť tu v Slnečniciach?“ Vyzvedáme ďalej.

Určite áno. Pre rodiny je to friendly prostredie. Ak sa tu ešte dokončí škôlka a škola, tak si myslím, že táto lokalita má potenciál a je dobrá.

Pýtame sa tiež, čo je pre neho v živote najdôležitejšie – predsa len taký aktívny človek ako on musí mať ujasnené priority.

„Určite zdravie. Podľa mňa sú v živote každého určité momenty, keď si uvedomíme, že zdravie si nemožno kúpiť. Môžete si síce kúpiť lepšiu zdravotnú starostlivosť, ale stále to nemusí byť dostatočné. V takých chvíľach si niekedy poviem, že čokoľvek na úkor zdravia mi to za to nestojí. Hlavne nech mám zdravú rodinu, a taký ten pokoj v duši.“

Čo pre neho bolo najťažšie životné rozhodnutie?

„Ťažké rozhodnutie bolo rozhodnúť sa kam ísť vlastne na vysokú školu. Nie je jednoduché vybrať si to pravé povolanie. Človek musí niekedy zariskovať, ale ja riziko vlastne nemám rád.“

„V čom osobne riskujete vy?,“ nedá sa nespýtať sa.

„Pre mňa je to určite hypotéka, keďže človek nevie čo bude o tridsať rokov. Bývať však človek niekde musí, a je veľa mladých rodín, ktoré toto podstupujú, tak je to v postate nevyhnutné.“

Náš rozhovor sme ukončili Vladovým hlavným hobby - šoférovaním MHD-čky. To by bez flexibilnej pracovnej doby a tolerantného zamestnávateľa ale nešlo.

„My právnici máme často termíny, a je väčšinou na nás, ako si zadelíme svoj pracovný čas. Zároveň dopravný podnik ponúka rôzne kombinácie a časy služieb. Nie je problém dohodnúť sa. Jediné, čo k tomu potrebujete je chuť, nadšenie a pravdaže vodičský preukaz a chuť splniť si sen.“

Myslím si, že človek by mal vyskúšať viacero vecí, aby zistil, čo je pre neho to pravé. Nemusíte robiť to, čo je niekde nalinkované. Skúšajte a hľadajte, iba tak zistite, čo vás najviac baví.

Manželia Barniakovci: Máme radi, keď je susedom spolu dobre

Ľudia chcú byť súčasťou niečoho väčšieho – aj to je jeden z dôvodov, prečo v Slnečniciach tak dobre funguje komunitný život. O tom, aké je byť aktívnou súčasťou komunity, sme sa porozprávali s jednými z prvých obyvateľov Slnečníc – manželmi Barniakovcami.

Čítať viac