Kolobeh si našiel cestu do Slnečníc. Každý týždeň tu dostávajú veci druhú šancu

Ako dlho už organizuješ Kolobeh v Slnečniciach? Aké máš za toto obdobie skúsenosti s tamojšími obyvateľmi?

Prvý Kolobeh v Slnečniciach sme mali 23. apríla. Celkovo sa tejto aktivite venujem už 5 rokov. Na začiatku som si nebola úplne istá, aké to v Slnečniciach bude. Predsa len, na farskom ihrisku, kde fungujeme v utorky, to bol uzavretý priestor, ktorý som mohla kontrolovať.

Tu v Slnečniciach je to úplne otvorený, veľký priestor bez bariér, prístupný pre každého, kto ide okolo. Je tu vždy veľmi pohodová, príjemná atmosféra s množstvom ľudí. Ľudia, dokonca, nosia aj prebytky ovocia a zeleniny zo záhradky a každému sa niečo ujde. Musím povedať, že sa tu nestalo, že by za toho pol roka zmizla nejaká osobná vec, alebo by tam prišiel niekto, kto by robil problémy.

Slnečnice vytvorili veľmi príjemné miesto, a na čas strávený v nich, budem určite spomínať, keď raz budem stará.

Naopak, vždy tam vládla taká slobodná atmosféra, ale zároveň aj také príjemné súkromie, keďže je to za Slnečnice Marketom a nie niekde pri ulici s autami, kde by bol ruch. Bolo veľmi príjemné mať v lete k dispozícii aj posedenie na ležadlách a musím veľmi poďakovať Slnečnice Market-u za striešku, pod ktorú sme sa mohli schovať pred dažďom. Navyše, pre deti je tam veľmi pekné menšie ihrisko.

Kolobeh dáva veciam druhú šancu a mení mysle ľudí, prezradila jeho zakladateľka

Mary Rigan, mama 3 detí, vytvorila v Petržalke miesto, kde dostávajú veci druhú šancu. Stretnutiam, ktorým dala meno KOLOBEH, sa venuje už 5 rokov. Získala za ne aj ocenenie Osobnosť Petržalky v kategórii životné prostredie.

Čítať viac

Máš pocit, že teraz viac ľudí chodí na Kolobeh zo Slnečníc?

Áno, určite. Na farské ihrisko chodia ľudia aj z iných častí Bratislavy, ale prevažne sú to mamičky, čo sú doma na materskej dovolenke. V Slnečniciach je to skutočne taká všehochuť. Treba ľuďom stále pripomínať a ukazovať, že Kolobeh existuje, čo prináša a ponúka. Stáva sa mi, že sa ľudia pristavia a pýtajú sa, čo sa to tam deje. Niektorí potom už aj prídu na to, že, aha, Kolobeh, jasné.

Aké je zloženie ľudí, ktorí chodia na Kolobeh do Slnečníc?

V Slnečniciach je prirodzene taká väčšia škála ľudí vrátane pracujúcich, dôchodcov, mladých ľudí a novonarodených bábätiek. Nedávno ma pristavili rodičia, ktorí mi hovorili, ako k nám chodia ich pubertiačky. Prinesú si domov plné tašky oblečenia, celý víkend skúšajú, vymieňajú a zbytok zase na ďalší Kolobeh donesú späť. Rodičia boli z toho zhrození, ale zároveň spokojní. Vravela som im, že je to úplne v poriadku, že si veci pozrú, vyskúšajú a potom donesú späť. Teší ma, že tam už teraz každý piatok chcú byť a namiesto nákupov v obchodoch si prídu vybrať „nové“ veci na Kolobeh.

Prečo Kolobeh nie je v jeden stanovený čas, ale sa mení?

Vždy sa snažím nastaviť Kolobeh časovo tak, aby nám bolo čo najpríjemnejšie. Do úvahy beriem aktuálne počasie, aj napríklad západ Slnka, nech na Kolobehu nie sme potme. Naopak v lete, keď páli slnko, nechcem organizovať Kolobeh v tých najväčších horúčavách.

Ak neprší, alebo ak nie je vonku zlé počasie, tak pokračujeme.

Čo všetko sa dá na Kolobeh doniesť? Spomínala si už aj ovocie a zeleninu. Keby mal niekto chuť navariť čaj, môže ho priniesť?

Jasné! Sú medzi nami aj tetušky, ktoré navarili gnocchi, rozdelili ich do vreciek a rozdávali. Niektorí už aj kávu priniesli. Klasikou sú okrem ovocia a zeleniny aj koláčiky. Doniesť môžete čokoľvek, o čo sa chcete podeliť.

Vyvinuli aplikáciu, aby vedeli, čo sa v ich bytovke deje, dnes ju používa celé Slovensko

Frustrovala ich zaostalosť v správe bytoviek, tak to vyriešili po svojom. Michal, Miro a Diana vyvinuli aplikáciu, ktorá spája susedov a správcov, zlepšuje komunikáciu v dome a prináša pohodlie do hlasovaní či riešenia problémov. Porozprávali sme sa s nimi o tom, ako aplikácia vznikla, čo všetko dokáže a akej odozve sa teší v Slnečniciach aj inde.

Čítať viac

Ako to bude fungovať uprostred zimy?

Ak neprší, alebo ak nie je vonku zlé počasie, tak pokračujeme. Je však možné, že skrátime trvanie Kolobehu, keďže dlhý pobyt vonku v zime nemusí byť ľuďom veľmi príjemný.

Je niečo, čo by si chcela pripomenúť ľuďom, ktorí Kolobeh ešte poriadne nepoznajú a sú noví?

Snažím sa všetkým vysvetliť, nech si nerozkladajú deky, kým neprídem. Predsa len, mám za celú akciu zodpovednosť a nie je dobré, ak sa to odštartuje bezo mňa. Samozrejme, veľmi dôležité je prísť na akciu so správnym nastavením. Ľudia nie sú zvyknutí, že by sa niekto za vecami naháňal alebo ich trhal z ruky. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sme si veci a ľudí na Kolobehu vážili. Platí aj to, že ak mi náhodou nejaké veci nesadnú, tak ich donesiem na Kolobeh späť.

Veci občas nejaký čas kolujú, kým si nájdu nový domov. Napríklad jedna mikina, zhodou okolností som si ju bola vyzdvihnúť v Slnečniciach, mi nesadla. Posunula som sestre, ani tej, švagrinej, ani tej. Mikina ďalej kolovala ešte medzi dievčatami, kým si nakoniec našla domov u jednej návštevníčky Kolobehu. Tá sa mi potom priznala, že tá mikina sa jej tak páči, že ju už tri dni nosí a nechce si ju vyzliecť. Aj preto si myslím, že názov „Kolobeh“ úplne sedí. Veci kolujú a pekne sa používajú namiesto toho, aby len zaberali miesto, alebo aby ich niekto vyhodil, lebo ich už nemá kde skladovať.

V prípade Kolobehu cítia, že idú do spoločnosti, niekde, kde im je veľmi dobre.

Je z Kolobehu nejaký príbeh, ktorý by si chcela povedať?

Príbehov je tu neskutočne veľa, dokonca, niektoré sú ako také malé zázraky. Jeden sa mi stal práve tu v Slnečniciach. Povedala som dievčatám, že ak by náhodou našli sandále mojej veľkosti, tak sa poteším, hocijaké, aj na donosenie, moje sa mi už rozpadli. A o chvíľku vidím na deke sandálky – nové, nenosené, slovenskej barefoot značky. Neverila som vlastným očiam, že ich niekto dokázal darovať. Dokonca, som si také vzácne ani nechcela zobrať. Keď som potom stretla dievčinu, ktorá ich darovala, bolo mi až do plaču, ale ona len povedala: „Počkali si ťa.“ Celé leto som potom na ňu myslela. Tých príbehov na Kolobehu je veľa. Často sa stáva, že to, čo ľudia začnú hľadať, čo by potrebovali, si ich na Kolobehu aj naozaj nájde.

Ďalším, pre mňa zázračným príkladom je, že sa tu vytvárajú úžasné priateľstvá. Sú ľudia, ktorí sa spoznali cez Kolobeh a začali spolu chodiť na dovolenky. Ľudia mi často hovoria, že konečne idú medzi ľudí. A ja sa tomu tak čudujem, veď stále sme medzi ľuďmi, tu v Petržalke ani nie je možnosť sa s inými ľuďmi nestretnúť. Ale v prípade Kolobehu cítia, že idú do spoločnosti, niekde, kde im je veľmi dobre.

Kolobeh je komunitná akcia, majú tam priestor všetci ľudia. Čo si myslíš, z pohľadu rodičovstva, aké posolstvo dáva Kolobeh deťom, ktoré často chodia s rodičmi?

Všimla som si, že veľa rodičov hovorí, že ak si chceš niečo zobrať, tak musíš niečo priniesť. Učia deti vzdať sa toho, čo majú doma navyše, ak si chcú zobrať niečo nové. To je podľa mňa úžasné. Možno to dieťa na začiatku nechápe - prečo by sa o svoje hračky malo s niekým deliť? Keď však na Kolobehu vidí, že iné dieťa sa s ním podelilo, zrazu mu to tak neprekáža, práve naopak. Myslím si, že to má aj dlhodobý výchovný a komunitný účinok do dospelosti. Myslím si, že toto bude jedna z vecí, na ktoré budú v dospelosti spomínať, na ten pocit komunity a to úžasné spojenie s inými.

Myslím si, že to má aj dlhodobý výchovný a komunitný účinok do dospelosti.

Ako to bude s Kolobehom v najbližších mesiacoch? Čo chystáš?

Ja som teraz niekde na takej polceste, musím si hľadať prácu. Doteraz som na to nemala čas, nie bez obmedzení, musím sa prispôsobovať deťom, ich chorobám a podobne. Mojím snom je mať nejaké občianske združenie a venovať sa tomu, lebo vidím, aké je to potrebné a že to nie je  samozrejmosť. Snažím sa takéto aktivity robiť s hlbším významom. Nie je to len o tých materiálnych veciach, ale predovšetkým o ľuďoch. Venujem sa im, rozprávame sa, riešime problémy, vedia, že som im k dispozícii. Tieto piatky, ktoré máme v Slnečniciach, by som si chcela ponechať, aj keď budem chodiť do práce. A čo sa ostatného týka, uvidíme.

Šport v meste nie sú len fitká – dá sa to aj vonku a celý rok

Šport v meste môže byť výzva: nie všade je to blízko do prírody či na športovisko. S osobným trénerom Marekom Olejarom, ktorý pôsobí ako inštruktor skupinového cvičenia v Slnečniciach, sme sa porozprávali o tom, prečo má význam cvičiť vonku a ako začať s tréningmi aj v chladnejšom počasí.

 

Čítať viac